STARIGRAD - PAKLENICA 13.02.2019.

PRAJETE SI KÚPIŤ NEHNUTEĽNOSŤ PRI MORI, ALE NIE STE SI ISTÍ, AKÚ OBLASŤ SI VYBRAŤ - SPOZNAJTE OBCE A MESTÁ NEHNUTEĽNOSTÍ Z NAŠEJ PONUKY

STARIGRAD - PAKLENICA 

Starigrad sa nachádza na úplne severozápadnej časti Zadarskej župy a zemepisne pripadá severnej Dalmácii. Dediny sa ťahajú cez dvadsať kilometrov pobrežia Jadranského mora, a nad nimi sa nachádza pohorie Velebit, na čích sa južných svahoch nachádza Národný park Paklenica. 



Táto oblasť je v celkovo chránenej prírodnej oblasti lebo Velebit spolu s pobrežím od roku 1981 má status parku prírody.[1] Kvôli uhličitanovej štruktúre, charakterizuje ho výnimočné bohatstvo hydrologických a geomorfologických útvarov. Manita peć a Jama Vodarica sú najznámejšie speleologické objekty. 



Najvyšší vrch pohoria Velebit je Vaganski vrch (1757 m), a nasledujú ho Sveto brdo (1752 m) a Babin vrch (1723 m). Priestor je pod vplyvom submediteránskej a horskej klímy čo vplýva na rôznorodosť vegetácie a jej zmeny s nadmorskou výškou. V Paklenici prevládajú krasové časti s nízkym rastlinstvom a bukový les. Zastúpený sú aj biely a čierny hrab a čierna borovica v oblasti národného parku. Vegetácia prekypuje liečivými bylinami (šalvia, fenikel, mäta, ľubovník bodkovaný ), endemickými a reliktnými druhmi.



KULTÚRNE PAMIATKY

• Večka kula je stredoveká veža umiestnená pri pobreží, medzi Starigrada a Selina. Veža pochádza z obdobia obrany od Turkov a podľa národnej legendy o kráľovi Pasoglavu, bola kráľovský dvor.

• Paklarić je stredoveká pevnosť, ktorá sa nachádza na mieste niekdajšieho opevnenia z východnej strany vchodu do kaňonu Velike Paklenice na nadmorskej výške 121 metrov. Do vyhliadky vedie cestička, ktorá začína na starom obnovenom mlyne. Výskum Paklarića bol vykonaný v roku 2001.

• Kostol svätého Petra je stredoveké opevnenie umiestnené pri Jadranskej magistrále medzi Starigrada a Selina, pri potoku Velike Paklenice. Kostol je postavený v dvoch fázach: stredovekej a neskorostredovekej, v ktorej je dostavaná zvonica a piliere. Okolo kostola (a vo vnútri) sa nachádza cintorín, ktorý sa používal od 14. do 16. storočia. Zachované sú masívne kamenné náhrobné platne miestami ozdobené plytkými reliefmi. V prvej fáze výskumu v r. 1999 sú nájdené početné veci z hrobov, náušnice, prstene a peniaze.

• Mirila sú pohrebné pamiatky pri velebitských cestičkách v období od 17. do 20. storočia. Spojené sú s pohrebným zvykom obyvateľstva, ktoré kvôli vzdialenosti od župného kostola a cintorínu svojich blízkych museli nosiť do cintorínu. Pamiatky sa skladajú zo záhlavného a nožného kameňa s kameňmi medzi nimi. Na ceste do cintorínu by sa zosnulý položil na zem a zmeral podľa dĺžky tela a tá miera by sa označila kamennými platňami. Po pochovaní by sa zhotovilo mirilo. Ľudia si ich vážili a navštevovali viac než samotný hrob, v ktorom je len »telo, bez duše, ktorá zostala v mirile«. Na miriliach Kruškovac je zachovaná aj jedna od najvzácnejších záhlaví s vyrytým antropomorfným symbolom.

• Etnodom Marasovići je jeden z ukážok obnovenej tradičnej výstavby. Nachádza sa pred vchodom do Národného parku Paklenica, u starej dedinky Marasovići.

• Zvláštnosť stavby sú domy cementare so súdovo betónovými strechami.